Chronológia kľúčových míľnikov v spracovaní medi od raného stredoveku po vrcholnú gotiku.
Prvé doložené jednoduché pece na tavenie medenej rudy v strednej Európe. Dosahovali teploty okolo 900 °C, čo stačilo na získanie surovej medi s vysokým podielom nečistôt. Nálezy z lokalít v Karpatskej kotline dokazujú remeselnú kontinuitu.
Prvé písomné zmienky o vodných hámroch v kláštorných hutách. Mechanické kladivo poháňané vodným kolesom umožnilo kovať medené bloky s hmotnosťou až 50 kg. Výrazne sa zvýšila produktivita a kvalita výkovkov pre kotly a plechy.
Rekonštrukcie pecí podľa nálezov z Banskej Štiavnice ukazujú teploty nad 1200 °C. Použitie dvojvrstvových stien z ílu a kameňa umožnilo dlhšie tavby a lepšiu separáciu čistej medi. Vznikli prvé špecializované hutnícke osady.
Technológia kovania a spájania medených plátov dosiahla vrchol. Strechy katedrál v Košiciach, Krakove či Prahe boli pokryté medeným plechom hrúbky 1–2 mm. Niektoré časti sú pôvodné dodnes – dôkaz mimoriadnej trvácnosti a remeselnej precíznosti.
Vznik samostatných cechov kováčov medi. Vývoj špecializovaných kladív, klieští a tvarovacích dosiek pre presné kovanie kotlov, nádob a konštrukčných prvkov. Vodné hamre sa stali bežnou súčasťou banských miest.
Sme nezávislý kultúrno-historický portál, ktorý sa venuje vývoju metalurgie medi a spracovaniu zliatin v stredovekých hutách. Naše meno vzniklo ako skratka „Medzinárodná Edukácia Dejín Inžinierstva Medi A Nuansov Zliatin“ a presne to aj napĺňame – spájame poznatky z experimentálnej archeológie, technickej histórie a remeselnej praxe.
Pracujeme pre študentov histórie remesiel, archeológov, konzervátorov a všetkých, ktorí chcú rozumieť tomu, ako sa meď tavila, kovala a používala na strechy gotických katedrál či kotly stredovekých kuchyň. Vyhýbame sa humánnej medicíne – naším svetom je pec, kovadlina a ruda.
Sprístupniť odborné poznatky o stredovekom hutníctve medi širokej verejnosti. Každý článok, rekonštrukcia či analýza vychádza z overených archeologických nálezov a historických prameňov.
Jasne, vecne a bez zbytočného patosu. Každý text stavia na konkrétnych dátach, teplotách tavenia, chemickom zložení či archeologickej lokalite. Nehovoríme o „inováciách“ – hovoríme o tom, ako vyzerala stredoveká pec a čo sa v nej dialo.
Tento projekt vznikol z potreby sprístupniť odborné poznatky o stredovekej metalurgii medi širokej verejnosti aj odbornej komunite.
Mapujeme a interpretujeme technologické postupy stredovekých hutníkov a kováčov. Naším cieľom je zachovať a šíriť poznatky o tavbe rudy, kovaní plechov a výrobe nástrojov, ktoré formovali európske remeslo.
Opierame sa o experimentálnu archeológiu, metalurgické analýzy a kritické štúdium písomných prameňov. Každý článok overujeme v spolupráci s historikmi a konzervátormi, aby sme predišli nepresnostiam.
Študenti histórie remesiel a archeológie získajú spoľahlivý zdroj dát a metodík. Remeselníci a konzervátori nájdu inšpiráciu pre rekonštrukcie historických technológií a materiálov.
Veríme, že pochopenie stredovekých hutníckych postupov pomáha nielen pri ochrane kultúrneho dedičstva, ale aj pri vývoji moderných materiálov inšpirovaných históriou. Medinu je mostom medzi minulosťou a súčasnosťou remesla.
Spolupracujeme s inštitúciami, ktoré sa venujú výskumu histórie metalurgie a ochrane technického dedičstva.
Historická metalurgická báza
Archeologické centrum
Katedra histórie remesiel
Múzeum medi a zliatin
Vodohospodárske hutníctvo
Európska archeologická spoločnosť