Od prvotného zámeru po hotový výstup – prehľadná cesta k výsledku.
Pošlete nám tému alebo konkrétnu otázku z histórie metalurgie. Preštudujeme dostupné pramene, archeologické správy a odborné publikácie.
Zozbierané informácie triedime, overujeme v kontexte stredovekých technológií a pripravujeme podklady pre textovú aj vizuálnu časť.
Pripravíme článok, štúdiu alebo metodický materiál vrátane schém, tabuliek a odkazov na pramene.
Text posudzuje konzultant so zameraním na dejiny remesiel alebo experimentálnu archeológiu.
Zapracujeme pripomienky, doplníme citácie a výstup zverejníme na portáli alebo vám ho odovzdáme v dohodnutom formáte.
Po odovzdaní materiálu získame vaše hodnotenie a materiál ukladáme do tematického archívu pre ďalšie bádanie.
Každý balík obsahuje odborné materiály, schémy a prístup k archívnym prameňom. Vyberte si ten, ktorý najlepšie zodpovedá vášmu zameraniu.
Pre študentov a nadšencov
Pre archeológov a historikov
Pre pokročilých bádateľov
Praktické nástroje a poznatky pre každého, kto sa zaujíma o históriu spracovania medi a stredovekú metalurgiu.
Podrobné záznamy o nálezoch taviacich pecí z 12. až 15. storočia vrátane rozmerov, použitého materiálu a odhadovanej teploty tavenia.
Interaktívna mapa lokalít vodných hamrov a kováčskych dielní v strednej Európe s odkazmi na archeologické správy a dobové vyobrazenia.
Výkladový slovník odborných výrazov z oblasti hutníctva, kováčstva a metalurgie medi s odkazmi na pôvod v stredovekých písomnostiach.
Overené metodiky na replikáciu stredovekých techník tavenia, kovania a spájania medi vrátane zoznamu potrebných nástrojov a materiálov.
Chemické a mechanické rozbory historických medených predmetov a zliatin – od kotlov po strešné plechy – s porovnaním s modernými materiálmi.
Prístup k odborným článkom, štúdiám a prekladom stredovekých hutníckych rukopisov priamo na portáli.
Odpovede na najčastejšie otázky o histórii spracovania medi a stredovekých hutách.
Stredovekí hutníci dokázali v rekonštruovaných peciach dosiahnuť teploty až 1200 °C, čo je dostatočné na efektívne tavenie medenej rudy a separáciu čistej medi od hlušiny. Tieto teploty sa dosahovali pomocou dreveného uhlia a špeciálneho tvaru pece, ktorý zabezpečoval prísun kyslíka.
Medené plechy sa vyrábali kovaním za tepla – rozžeravený medený blok sa postupne rozklepával na tenké pláty. Spájali sa prekrývaním a nitovaním, čím vznikla vodotesná vrstva. Príkladom je katedrála sv. Alžbety v Košiciach, kde niektoré časti strechy zostali pôvodné vyše 500 rokov.
Základom boli kováčske kladivá, kliešte a dláta. Neskôr pribudli vodné hamre poháňané energiou tečúcej vody, ktoré umožnili efektívne kovanie veľkých medených blokov. Archeologické nálezy z lokalít v strednej Európe dokladajú aj špecializované nástroje na výrobu medených kotlov a plechov.
Ide o metódu, pri ktorej sa rekonštruujú historické pece a postupy na základe archeologických nálezov a dobových písomných prameňov. Cieľom je overiť technologické možnosti stredovekých hutníkov a získať presnejšie poznatky o ich remeselnej zručnosti.
Meď je mimoriadne odolná voči korózii – na povrchu vytvára ochrannú vrstvu patiny, ktorá chráni materiál pred ďalším poškodením. Stredovekí remeselníci túto vlastnosť poznali a využívali ju na strechách katedrál a iných významných budov, kde meď vydržala stáročia bez výmeny.